V súčasnom trende "poslovenčovania" zahraničných termínov sa Slovákom stáva, že pomaly, ale isto zabúdajú na svoje jazykové dedičstvo. Z bežnej reči sa vytrácajú slová, bez ktorých by ste sa kedysi nezaobišli. Poznáte ešte ich význam? Otestujte sa!
fičúr, -a muž. r. trochu pejor. prehnane, nápadne, frajersky elegantný muž, švihák
bambuch, -a muž. r. nár. pejor. brucho, bachor
živôtik, -a i živôtok, -tka muž. r. 1. súčasť ľudového odevu al. dobového obleku, najmä ženského, pokrývajúca hornú časť tela okrem rúk a hrdla, vesta; ľud. brusliak, prusliak 2. vrchná časť ženského obleku pokrývajúca hornú časť tela
dedovizeň, -zne žen. r. dedičstvo, pozostalosť po predkoch
žriedlo, -a, -del/-diel stred. 1. miesto, kde vyviera, pramení voda, vodný prameň 2. zdroj, pôvod, základ niečoho 3. zried. zdroj, prameň poznania, zdroj základných informácií, poučenia 4. nár. klenutý vchod
zruta, -y, zrút žen. r. bás. ozruta, obluda, obor
rázga, -y, rázg žen. r. suchá haluz
kolohnát, -a muž. r. expr. často pejor. veľký, hranatý človek
korheľ, -a muž. r. hovor. pejor. kto pije veľa liehovín, opilec, pijan
gniaviť, -i, -ia nedok. 1. (čo, koho) tlačiť, dláviť: g. kapustu do suda; g. hrozno 2. expr. (koho) spôsobovať niekomu ťažký, nepríjemný duševný (príp. i telesný) pocit, duševne ubíjať, trýzniť, dusiť, moriť: 3. expr. (koho, čo) utláčať, ubíjať, vykorisťovať
griňa, -ne, gríň i grňa, -ne, -ní žen. r. nár. pejor. hlava
ťapša, -e, -í žen. r. (maď.) nár. plech na pečenie, pekáč
Gratulujeme! Ani archaická slovenčina vám nerobí problém. Hrdý by na vás bol aj Ľudovít Štúr.
Gratulujeme! Hoci máte nejaké medzery, archaická slovenčina vám nie je cudzia. Hurbana by ste svojimi vedomosťami určite potešili.
Gratulujeme! Archaickú slovenčinu nemáte v malíčku, no Hodža by ocenil vašu snahu.
Nič sa nestalo! Archaická slovenčina vám nie je príliš blízka, no predsa žijeme v modernej dobe. Ani Bernolák by vám to nezazlieval.