Kariéra alebo dieťa?

Kariéra alebo dieťa?

Kariéra alebo dieťa? Dilema, ktorú rieši dnes veľa žien. Vo vyspelých štátoch, kde emancipácia pevne sedí na svojom tróne, sa rieši matersko-pracovný konflikt opatrovateľkou a celotýždennou internátnou školou. Žena porodí a po dvoch až šiestich týždňoch sa opäť vracia do zamestnania, starostlivosť o bábätko preberá opatrovateľka. Matka so svojim potomkom strávi len krátke chvíľky ráno, pred odchodom do práce, keď sa večer vracia jej ratolesť spravidla už spí. Jedine cez víkendy môže byť mamou na plný úväzok. Víkendové matky však trápi otázka, či svojej kariére neobetujú príliš veľa, keď tak skoro po pôrode nastúpia späť do práce.

Pripravia sa totiž nielen o najkrajšie obdobie prvých troch rokov života svojho dieťaťa, kedy im rastie pred očami a môžu sledovať jeho prvý úsmev, slovíčka a krôčiky, ale i o jeho lásku. V tomto veku si dieťa vytvára citový vzťah k tomu, kto s ním trávi najviac času. Pokiaľ sa oňho stará opatrovateľka, vytvára si citovú väzbu k nej a citovo trpí, ak sa opatrovateľky striedajú. Víkendová mama mu môže jeho citovú frustráciu len ťažko nahradiť.

Prvé tri roky sú pre jeho vyrovnaný duševný vývoj najdôležitejšie, ovplyvňujú jeho osobnosť na celý život a mama preňho znamená pocit bezpečia, istoty, lásky a stredobod sveta. Keď sa tejto jedinečnej výsady vzdá na úkor kariéry, musí počítať s tým, že raz sa k nej jej potomok bude správať rovnako. Tak ako ona odložila jeho do starostlivosti opatrovateliek a internátnych škôl, odloží on ju do starostlivosti domova dôchodcov a bude ju navštevovať cez víkend. K odkladaciemu trendu detí prispieva tiež dĺžka materskej dovolenky, ktorá sa vo vyspelých, západných krajinách pohybuje v rozmedzí dvoch týždňov až jedného mesiaca. Zamestnávatelia síce poskytujú hodiny voľna na dojčenie, avšak systém uprednostňujúci prácu pred potrebami dieťaťa, robí z materstva stresujúci konflikt a z žien robí továreň na výrobu detí.

Po pôrode odbudnú najnutnejšiu starostlivosť o bábätko, odložia ho opatrovateľke a vracajú sa opäť do práce, aby si udržali svoje miesto, alebo nestratili šancu na postup v kariére. Navyše opatrovateľky, alias au-pair robia často mladé, neskúsené dievčatá a matka si nemôže byť nikdy istá, či dáva dieťa do dobrých rúk. Vyskytli sa i prípady, kedy mladá au-pair svojho zverenca fyzicky týrala. Možno to bola práve jedna z tých, ktorú tiež matka kedysi odložila do starostlivosti opatrovateľky a jej citová frustrácia sa odrazila v nedostatku citu k malému dieťaťu.

Je paradoxné, akým barbarským spôsobom pristupujú vyspelé civilizované krajiny k materstvu, ich trend - práca nado všetko - má na svedomí devalváciu tých najcennejších citov matky k dieťaťu i rozpad rodinných hodnôt. Paradox podtrhuje fakt, že práve na rodinných hodnotách lipnú zaostalejšie krajiny.

Nedostatok citu má na svedomí nielen rastúcu brutalitu medzi deťmi a mládežou, ale tiež stroskotancov, ktorí nemôžu nájsť v živote šťastie a lásku, a útechu často nachádzajú v návykových látkach, alkohole a drogách. Pokiaľ rodičia nedajú svojim potomkom lásku a cit, nie sú oni potom schopní citu k druhým.

A tak vďaka diktatúre zisku, ktorá panuje v západných vyspelých ekonomikách a núti ľudí k workoholizmu, musí rodina platiť tú najcennejšiu daň. Existujú síce i riešenia umožňujúce budovať žene kariéru a pritom neprísť o najkrajšie chvíle so svojim potomkom, napr. vykonávať pracovné úlohy doma, pokiaľ to druh práce dovolí, alebo pružná pracovná doba a iné. Zamestnávatelia sa však držia konzervatívnych postupov a materským novinkám príliš zelenú nedávajú, napriek tomu, že majú svoje výhody nielen pre ženy, ale i pre zamestnávateľa, pretože matky nie sú stresované a podávajú lepšie pracovné výkony. A tak ženám vo vyspelých civilizáciách nezostáva iné, než riešiť neustálu dilemu, dieťa alebo kariéra?

Autor: H.F.


OTESTUJTE SA! Aké zviera sa skrýva vo vašej duši?
Otestuj sa
Focus Media

Video

Diskusia

Čítaj viac