ROZHOVOR Veronika zo svadobnej šou: Po rodinnej TRAGÉDII prišli depresie!

Veronika, ako sa máš? 

Ahoj, mám sa výborne, ďakujem. Momentálne prežívam veľmi pozitívne obdobie. Nedávno som sa vrátila zo zahraničia, kde vždy načerpám veľa energie, inšpirácie a nápadov. 

Bola si na Kostarike. Čo si tam robila?

Zájazd do Kostariky organizoval môj bývalý spolužiak, ktorý si rozbieha svoju cestovnú kanceláriu a poprosil ma, či by som mu mohla pomôcť s reklamou. Keď som si bližšie pozrela program, zaujalo ma to natoľko, že som s nimi nakoniec aj vycestovala. Tento typ dovolenky mi bol šitý na mieru, keďže som veľmi dobrodružná, spontánna, milujem španielčinu a o káve ani nehovorím. Navyše mám v Kostarike kamaráta, ktorého som spoznala, keď som žila na Malte a veľmi som sa tešila, keď som ho mohla opäť vidieť po rokoch. 

Plánuješ toto leto ešte nejakú inú dovolenku?

Môj život je veľmi nevyspytateľný, neviem, čo bude zajtra a preto nerada plánujem, aby som nebola zbytočne sklamaná, ak to náhodou nevyjde. Veľmi rada by som ešte koncom leta vycestovala, ak to nariadenia umožnia, no pravdepodobne to bude zo dňa na deň, ako väčšina mojich výletíkov.

Miluješ cestovanie, prezradíš nám, na aký cestovateľský zážitok spomínaš najradšej?

Ufff, o tých by som vedela rozprávať a smiať sa na nich hodiny! Ak si mám vybrať jeden, bolo to pred dvomi rokmi. Cestovala som do Washingtonu za svojou najlepšou kamarátkou, ktorá sa tam vydala. Pôvodný plán bol zostať 10 dní a vrátiť sa pekne domov. No ako hovorím, môj život je nevyspytateľný a hlavne ja. Nenastúpila som do lietadla a namiesto toho som si kúpila letenku do Californie a išla prekvapiť sestru, ktorá tam žije cca 15 rokov. Ona si, chúďa, myslela, že som už doma a stresovala sa, prečo sa neozývam. Ja som však bola na ceste za ňou a o niekoľko hodín som jej zaklopala na dvere. Nikdy nezabudnem na jej výraz v tvári, keď otvorila (smiech). Mám to aj natočené a vždy sa na tom veľmi zabávam.

Vďaka Svadbe na prvý pohľad sa z teba stala relatívne známa osoba. Spoznávajú ťa ľudia na ulici?

Áno, musím však povedať, že často na to zabúdam a niekedy mi nedochádza, prečo na mňa ľudia uprene hľadia a obzerajú sa za mnou. Niekedy je to trochu nepríjemné, keď si začnú medzi sebou niečo šepkať a ja vôbec netuším, čo hovoria. A potom sú tu tie milé okamihy, keď sa mi prihovoria a vyjadria svoje sympatie a že mi držali palce. Stalo sa mi aj, že sa chceli so mnou odfotiť. Dokonca som dala už aj svoj prvý autogram (smiech).

Ako s odstupom času hodnotíš túto šou? Neľutuješ, že si sa prihlásila?

Nie, vo svojom živote nič neľutujem, pretože som to tak v daný okamih chcela a to isté môžem povedať aj o mojej účasti vo Svadbe. Táto skúsenosť ma veľmi posilnila. 

Vedela by si povedať najväčšie pozitíva a najväčšie negatíva šou?

Čo sa pozitív týka, prostredníctvom tohto experimentu som spoznala úžasných ľudí a tak isto sa aj "prečistilo" moje okolie a ukázalo sa, kto sa iba tváril, že je priateľ. Navštívila som Dubaj, ktorý som mala na zozname. Ďalej, jedny dvere sa mi síce zavreli, no veľa ďalších sa otvorilo, za čo som veľmi vďačná. Musela som vyjsť zo svojej komfortnej zóny a hlavne spoznala som samú seba opäť o niečo viac a v rôznych situáciách. A tým, že nie vždy je všetko úplne ideálne, alebo podľa našich predstáv, samozrejme prišli aj tie náročné situácie. Ja som už po pár dňoch vedela, že sa v budúcnosti nevidím po Adamovom boku, predsa len, hovorila som, že si viac rozumiem so staršími, vyzretejšími mužmi, aj ma viac priťahujú. No boli sme len na začiatku experimentu a bolo potrebné dať tomu aspoň šancu. Toto bolo pre mňa asi najnáročnejšie, žiť v meste, kde nikoho nepoznám, s cudzím mužom a snažiť sa o niečo, čo viem že nebude fungovať, navyše pod tlakom kamier. Nechcem, aby to znelo povrchne, že som to hneď takto na začiatku uzavrela, ale za mňa to musí medzi mužom a ženou "kliknúť" a to narážam na charizmu toho človeka, čo z neho vyžaruje, energie neklamú.

Ste s Adamom a s ostatnými účastníkmi v kontakte? Plánujete nejaké spoločné stretnutie?

Sme v kontakte sporadicky, plánovali sme spoločné stretnutie, ale nepodarilo sa mi zúčastniť kvôli pracovným povinnostiam. 
Po odvysielaní sme si vedeli občas zavolať alebo napísať, no každý z nás sa vydal nejakým smerom a žije svoj život. Ja som ich veľmi rada spoznala a prajem im všetko dobré. S Adamom si tiež občas napíšeme, nezanevrela som na neho, všetko sme si vysvetlili a ak z nejakej príčiny dôjde k stretnutiu, brániť sa nebudem, no nevyhľadávam ho. 

Čo sa týka vášho vzťahu s Adamom, je niečo čo ľutuješ? Urobila by si teraz niečo inak alebo je podľa teba všetko tak ako má byť?

Čo sa nášho vzťahu týka, všetko je presne tak, ako má byť. Ani s odstupom času sa môj pohľad na Adama nezmenil. Nie je zlý človek a myslím si, že mi nechcel úmyselne ublížiť, ale má toho ešte veľmi veľa pred sebou. Nehovorím, že ja nie, ale v tomto štádiu presne viem, čo chcem a čo nechcem.

Nedávno si sa vyjadrila, že si aktuálne sama. Užívaš si slobodu alebo si ten typ, ktorý je radšej vo vzťahu?

Kedysi som si nevedela predstaviť byť sama. Na strednej škole som mala asi 3 ročný vzťah a po ňom ďalšie, kratšie. Z každého rozchodu som sa veľmi dlho dostávala. Teraz si slobodu a samotu veľmi užívam. Samozrejme, priala by som si mať po boku muža, ktorý by mi bol oporou a navzájom by sme ťahali a podporovali jeden druhého, nie darmo sa hovorí, že vo dvojici sa to ťahá lepšie. Ale na druhej strane budem radšej sama a šťastná, ako v nefunkčnom vzťahu. Koniec koncov, ty si jediný človek, s ktorým musíš žiť do konca života, preto je veľmi dôležité vedieť, ako sa urobiť šťastným.

Aký typ mužov sa ti páči? Čo musí mať chlap, aby ťa zaujal?

Musí mať hlavne mozog! Možno je to divné, ale veľmi ma na mužovi priťahuje inteligencia, keď je vzdelaný, sčítaný, zcestovaný a môžem sa s ním hodiny rozprávať o čomkoľvek. Tiež ma musí vedieť rozosmiať. Humor je pre mňa vo vzťahu dôležitý, rada sa smejem. A ako každá žena potrebujem aj pozornosť, ale to si myslím, že u muža príde vekom a skúsenosťami, možno aj tým, ako bol vychovaný a v akej rodine vyrastal. Po fyzickej stránke nemám žiadne kritéria, ako farba vlasov, či očí. Odjakživa sa mi síce páčili snedšie typy, no aj napriek tomu moja prvá láska bol modrooký blonďák (smiech). A keby vie ešte tancovať, tak to je obrovské plus! Ale nie je to podmienkou. Rada ho tancovať naučím, ak bude chcieť (úsmev). Ako tak na to pozerám, neviem či nie som moc náročná, asi aj preto som sama (smiech).

Čo je podľa teba vo vzťahu to najdôležitejšie?

U mňa je vo vzťahu najdôležitejšia komunikácia, porozumenie a rešpekt. Ochota na oboch stranách neustále na vzťahu pracovať, potešiť a prekvapovať jeden druhého, spoločne si vytvárať zážitky a spomienky. Myslím, že takto to dlhšie vydrží aj po tej sexuálnej stránke a vášeň tak skoro nevyprchá.

Pracuješ ako osobná trénerka. Baví ťa táto práca alebo uvažuješ v budúcnosti nad zmenou?

Osobnou trénerkou som už 8 rokov a túto prácu budem robiť, dokedy budem vládať. Milujem pomáhať druhým a v tomto som našla zmysel života. Viem, že ľudia budú odbornú pomoc v oblasti zdravia potrebovať stále viac, vzhľadom na ich životný štýl. Málo sa hýbeme, jeme veľa spracovaných jedál a ja svojimi poznatkami a skúsenosťami budem robiť všetko pre to, aby som pomohla zmeniť ich život k lepšiemu, pretože zdravie máme len jedno. Osobne však nemám rada stereotyp, preto sa snažím neustále pracovať na niečom novom. Do budúcna by som veľmi rada prepojila moje dve najväčšie vášne a to je šport a cestovanie. Preto som sa spojila s mojim kamarátom Jurajom z Travel Factory a začíname pracovať na pobytoch, ktoré budú športovo-zážitkové. Vyberieme si nejakú zaujímavú krajinu, ja budem mať na starosti tréningy a športové aktivity, poprípade nejaké semináre ohľadom zdravej výživy a on pripraví tú zážitkovú časť pobytu, kedy budeme krajinu spoznávať, aby sme neboli celý čas len zavretí v hoteli. Ľudia prídu z tohto pobytu ako vymenení, to im viem zaručiť! Preto sa každý deň modlím, aby sa situácia vo svete ohľadom pandémie konečne ukľudnila. 

Ako sa na tvojej práci podpísal koronavírus? Pocítila si, že je menej práce?

Spomínam si na prvé dva týždne, kedy sa všetko zavrelo a ja som zo dňa na deň zostala doma, bez práce. Ja, čo som bola denno denne od rána do večera na nohách, som sa v to ráno zobudila a nevedela som, čo ďalej so životom. Rýchlo som sa však pozbierala a vytvorila si rutinu. Začala som každé ráno praktizovať jógu a meditáciu, venovala som sa viac psovi a práci okolo domu. Našťastie to netrvalo dlho a klienti začali chodiť na tréningy ku mne domov. Príjem som mala síce tretinový, ale bola som vďačná aj za to málo. Tie tri mesiace prešli pomerne rýchlo a po návrate do fitness centra som mala ešte viac práce ako pred tým. Počas druhej vlny mi prišla ponuka zúčastniť sa Svadby na prvý pohľad a tým pádom som počas najtvrdšieho lockdownu prežívala najzaujímavejšie obdobie v mojom živote. Momentálne ma kontaktuje čoraz viac klientov či už na osobné tréningy, ako aj koučovanie online, či už ohľadom tréningových, alebo stravovacích plánov. Mám rozbehnutých niekoľko spoluprác a pracujem aj na svojich projektoch, ktoré by som chcela v budúcnosti zrealizovať. Takže v mojom prípade môžem povedať, že život je ku mne viac než úžasný.

Nedávno si prezradila aj trochu viac zo svojej minulosti. Hovorila si o psychických problémoch. Čo sa stalo a ako si to zvládla? 

Áno, dlho mi trvalo, kým som sa na tému psychického zdravia začala verejne vyjadrovať, pretože v našej spoločnosti je to tabu a veľa ľudí tají, že má psychické problémy, hanbia sa za ne. Mali by si však uvedomiť, že nie sú stroje, bez citov a emócií a že je ok, nebyť ok. Aj napriek tomu, že sa navonok javím ako pozitívna a silná osoba, aj ja som si prešla psychickou chorobou, konkrétne depresiou. Bolo to približne pred dvomi rokmi, kedy mi zomrel otec. Nezomrel prirodzenou cestou, spáchal samovraždu. Celý ten proces, kedy som to musela nejakým spôsobom spracovať a prijať bol veľmi náročný. Nechcela som to pochopiť, ani mu odpustiť. Všetko sa mi stále vracalo a premietalo pred očami, ráno som mala problém vstať z postele, aj napriek tomu, že som spávala 10 hodín. Bola som neustále unavená a moja práca a činnosti, ktoré mi dovtedy robili radosť, mi už viac nedávali zmysel. A tak som sa rozhodla vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, pretože konzultácie so psychológom mi nepomáhali. Ten mi predpísal antidepresíva, no po niekoľkých týždňoch som ich vysadila. Uvedomila som si, že žiadne lieky môj problém nevyriešia a tak som začala od seba. Zobrala som si voľno, išla na týždeň k moru a po návrate som začala navštevovať hodiny jógy, začala som čítať psychologickú a náučnú literatúru, kde som našla odpovede na moje otázky, veľa vecí som pochopila a tatinkovi odpustila. Je to však celoživotný proces, občas sa tie stavy začnú vracať, no človek tomu musí včas zabrániť.

V súčasnosti trpí psychika mnohých ľudí. Dôvodom je najmä korona - málo socializácie a strata práce. Čo by si im poradila? Čo robíš ty, keď si smutná? Más nejaké tipy, čo ti pomáha, aby si sa cítila lepšie?

Ak niekto prežíva ťažké obdobie, je to čas, kedy by sa mal začať sústrediť na seba. Je potrebné naučiť sa prijať veci také, aké sú. Je potrebné veriť Bohu alebo vesmíru, že všetko sa deje pre niečo a do cesty nám nepríde nič, čo by sme nezvládli.
Mne pomáha šport, či už silový tréning, alebo beh, tanec, plávanie, prechádzka so psom, akákoľvek fyzická aktivita, pri ktorej sa rozdýcham. Samotné dýchanie vie veľmi ukľudniť. Stále veľa čítam a počúvam rôzne podcasty. Snažím sa žiť život, ktorý ma napĺňa a stretávam sa s ľuďmi, s ktorými si mám čo odovzdať. Som vďačná za všetko, čo v živote mám a teším sa z maličkostí. Život je príliš krátky na to, aby sme sa stresovali situáciami, ktoré nemôžeme zmeniť, aby sme sa stretávali s ľuďmi, ktorí z nás vysávajú šťastie, a príliš krátky na to, aby sme pili zlú kávu (úsmev).