Tajomstvá kožušiny: Od pravekej zástery po kožušinové tangá! 1. časť

V období staroveku sa kožušina dostala do úzadia, keďže ju nahradili iné odevy, ktoré boli vyrobené z ľanu. V stredoveku nastáva zmena situácie. Kožušina sa v tomto období stala doménou bohatších vrstiev obyvateľstva. Loviť zvieratá mohli iba tí, ktorí mali na to právo, čo sa týkalo najmä príslušníkov šľachty. Králi a cisári sa takýmto spôsobom odlíšili od chudobného obyvateľstva, čím dali najavo svoj luxus a postavenie. Kožušina tak patrila k jednému z najžiadanejších materiálov v kontexte európskej šľachty. Vytvárali sa z nej honosné odevy, ako napríklad štóly a plášte. Tým pádom sa kožušina pre chudobnejších stala menej dostupnou. Okrem toho, roľníci začali vyrábať nové látky z prírodných vlákien, takže ani nebolo potrebné nosiť kabáty z kožušiny. Keď nastalo chladnejšie obdobie, roľníci si podšívali oblečenie hocijakou kožušinou, ktorá bola dostupná. Často sa stávalo, že mali kabáty podšité jahňacinou, zajačou, líščou alebo ovčou kožušinou.

V období renesancie bola kožušina prítomná aj na doplnkoch, ako napríklad na kabelkách, klobúkoch alebo rukávnikoch. Opäť išlo o znak bohatstva a prestíže. V tomto období bola mimoriadne populárna líščia kožušina, ktorou boli zdobené goliere a rukávy príslušníkov elity. Aj na množstve dobových portrétov vidno prirodzené odtiene líščej kožušiny – zlatohnedú, tmavočervenú či striebornú. Čo sa týka baroka, v tomto období sa kožušina využívala skôr vo forme najjemnejších detailov. Prišli do módy rukávniky ušité z kožušiny, ktoré nosili ženy a muži. Okrem toho, plášte, ktoré nosili muži, boli zdobené lemom z kožušiny. V dámskej móde boli mimoriadne populárne plášte s pelerínou, ktoré pútali pozornosť kožušinovým golierom.