Začať odznova, niekedy doslova od nuly, je vážne desivá vec. Verte mi, viem, o&nbsp;čom píšem. Ale niekedy sa jednoducho obzriete za svojím doterajším životom a&nbsp;pýtate sa sama seba: Toto som fakt chcela? Napĺňa ma takýto život a&nbsp;som naozaj šťastná? Počas života natrafíme na niekoľko období či situácií, keď nám táto myšlienka bude vŕtať v&nbsp;hlave intenzívnejšie a&nbsp;začneme prehodnocovať, či sme nemali niečo v&nbsp;živote spraviť inak.

My ľudia robíme veľmi veľa vecí, ktoré ubližujú nám aj druhým, no nechceme si ich pripustiť, lebo tak ochraňujeme svoj imidž a&nbsp;obraz, ktorý o&nbsp;sebe budujeme na verejnosti.

Viac si plniť sny, skúšať nové veci, spoznávať iných ľudí. Tým zásadným momentom je pre niekoho rozpad dlhoročného vzťahu, pre ďalšieho okrúhle jubileum, strata blízkej osoby a&nbsp;s&nbsp;mnohými z&nbsp;nás zamávala aj korona a&nbsp;nastavila nám pekne vyleštené zrkadlo. Kedy je ten vhodný čas na zásadnú životnú zmenu a&nbsp;ako ju spraviť čo najbezbolestnejšie?

Túžite vyraziť na cestu okolo sveta? Zmeniť školu alebo prácu? Opustiť vzťah, ktorý vás už nerobí šťastnou, či presťahovať sa na vidiek a&nbsp;založiť farmu? To všetko sú zmeny, ktoré si môžete naplánovať a&nbsp;môžu sa udiať prakticky kedykoľvek. „Predpokladom na takúto zmenu je v&nbsp;prvom rade prijatie faktu, že niečo nie je v&nbsp;poriadku a&nbsp;tak, ako by sme chceli. Či už je to nefunkčný vzťah, fajčenie alebo alkoholizmus. My ľudia robíme veľmi veľa vecí, ktoré ubližujú nám aj druhým, no nechceme si ich pripustiť, lebo tak ochraňujeme svoj imidž a&nbsp;obraz, ktorý o&nbsp;sebe budujeme na verejnosti,“ vysvetľuje psychológ Mgr. Radovan Kyrinovič. Veď čo by si o&nbsp;vás, úspešnej manažérke, pomysleli ľudia, keby ste sa zrazu vykašľali na skvelý džob a&nbsp;plat a&nbsp;začali namiesto toho, čo ja viem, vyrábať biomydlá? Alebo keby ste sa v&nbsp;poslednom ročníku vysokej školy vybrali cestovať po Indii s&nbsp;ruksakom na chrbte? Rozhodnúť sa pre takúto životnú zmenu, to si vážne žiada odvahu. No priznajte sa, nikdy vám niečo podobné nenapadlo?

„A&nbsp;potom sú tu zmeny, ktoré si nevieme naplánovať, ako trebárs vyhodenie z&nbsp;práce, rozvod či rozchod, s&nbsp;ktorým ste nepočítali, či úmrtie niekoho blízkeho. Takéto nečakané zmeny sú najviac stresujúce a&nbsp;keď ich dobre nespracujeme a&nbsp;neadaptujeme sa na ne, môžu prejsť do posttraumatického syndrómu a&nbsp;výrazne zhoršiť prežívanie človeka,“ pokračuje Radovan Kyrinovič, ktorý spolupracuje s&nbsp;Ligou za duševné zdravie na podpore psychického zdravia na školách. Či už sú to zmeny, ktoré dlhodobo pociťujeme, že by sme ich mali spraviť, alebo prídu neočakávané situácie, ktoré nemôžeme ovplyvniť, vždy sa v&nbsp;nich dá nájsť impulz spraviť niečo dobré pre seba. Na to netreba zabudnúť.

SITUÁCIE, KTORÉ NÁS NAJČASTEJŠIE DOKÁŽU NAKOPNÚŤ K ZMENE:

Kedysi boli ľudia zvyknutí stráviť celý život v&nbsp;jednom zamestnaní, v&nbsp;jednej firme a&nbsp;výpoveď sa považovala za akúsi spoločenskú hanbu. Dnes už sa to, našťastie, nevníma tak dramaticky. Skôr prevláda trend každých pár rokov zmeniť prácu. A&nbsp;ak vás z&nbsp;nejakého dôvodu vyrazia a&nbsp;vy stratíte na istý čas stabilitu, príjem aj kolegov, skúste sa na to pozrieť aj z&nbsp;tej lepšej stránky. Dostali ste príležitosť venovať sa niečomu, na čo ste doteraz nemali čas, rozbehnúť vlastný biznis alebo si nájsť zamestnanie, v&nbsp;ktorom budete viac vynikať.

„Ak sa to stane niekomu, kto nikdy nezvažoval iné možnosti ako svoju prácu, nie je flexibilný a&nbsp;nemá vytvorené sociálne kontakty, môže to byť pre človeka likvidačné na fyzickej aj psychickej úrovni. Preto je dôležité mať vlastné záľuby a&nbsp;sny. Niekedy tú zmenu spraviť chceme, len sa na ňu nevieme odhodlať alebo vyčkávame na vhodný moment. A&nbsp;ten moment sa zrazu objaví,“ radí psychológ a&nbsp;odporúča spraviť si zoznam toho, čo všetko vám táto situácia umožňuje. Ľudský mozog sa bude prirodzene chcieť zaoberať negatívnymi stránkami veci, to je prirodzené, no o&nbsp;to viac treba budovať tie pozitívne. Iste sa nejaké nájdu a&nbsp;posunú vás k&nbsp;zmene, ktorá môže byť veľmi prospešná.

POKRAČOVANIE ČLÁNKU NA ĎALŠEJ STRANE.

Tridsiatka je vek, keď už máme čo-to prežité, už sme prešli nejakými vzťahmi, zamestnaniami a&nbsp;aspoň približne vieme, čo chceme a&nbsp;čo nie. Práve s&nbsp;blížiacimi sa okrúhlinami zvyčajne viac prehodnocujeme, či sa náš život uberá správnym smerom. Ani tu už, našťastie, neplatia staré štandardy, že v&nbsp;tomto veku má byť žena vydatá, minimálne s&nbsp;jedným dieťaťom a&nbsp;hypotékou na krku. Potvrdzuje to aj Kyrinovič: „Tí šťastnejší už v&nbsp;tridsiatke našli v&nbsp;živote svoj smer, ale buďme úprimní, dnes sa to týka naozaj malého percenta ľudí. Každému dvadsiatnikovi by som odporučil tých desať rokov využiť na skúšanie, vrhanie sa do projektov aj na zábavu. To je vek, keď sme ešte veľmi tvárni a&nbsp;nasávame veľa informácií a&nbsp;skúseností. Aby ste čo najskôr po tridsiatke mali pocit, že už niečo viete, niekam patríte a&nbsp;začali sa uberať správnym smerom. Začali reálne hľadať zmysel života a&nbsp;neuspokojili sa len tak s&nbsp;niečím.“ Ak teda cítite, že chcete od života viac, teraz je ten najlepší čas niečo podniknúť. Stále ste dosť mladá, silná a&nbsp;odhodlaná na to, aby ste začali úplne odznova a&nbsp;žili tak, ako ste si vysnívali.

Koniec dlhoročného vzťahu s človekom zamáva, to si nebudeme klamať. O niečo viac, ak sa chcel rozísť váš muž. No aj keď to bolo vaše rozhodnutie a nie ste úplná ľadová kráľovná, určite to vo vás zanechá stopy. Aj v mojej kamoš­ke Jane zanechalo deväť rokov v monogamnom manželstve plnom kompromisov toľko nahromadenej energie, že ešte štyri mesiace po rozvode bola ako odtrhnutá z reťaze. Odrazu toľko novonadobudnutej slobody, žiadne výčitky a vysvetľovanie, kde a s kým bola, voľný čas pre seba a desiatky sexi krásavcov na Tinderi. Áno, Jana tú životnú zmenu zobrala trošku zhurta. A išla z extrému do extrému. „Sú ľudia, ktorí chytia druhý dych, najmä keď sa rozídu vo vyššom veku. To nie je ojedinelé. Keď má niekto pocit, že zrazu si tú slobodu chce užiť, že to potrebuje a neubližuje tým ostatným, tak nech sa páči,“ obhajuje tento chvíľkový záchvat odborník. Zároveň však upozorňuje, že by podobné obdobie nemalo trvať pridlho.

Treba sa vybúriť, no zároveň nájsť zdravú hranicu a uvedomiť si, že to nie je štandardné správanie. V takýchto prípadoch treba mať okolo seba ľudí, ktorí vás po čase zabrzdia a navedú späť na správnu cestu. Jana si nechala povedať, veď je to múdra baba, ktorú rozvod nakoniec nakopol k tomu, že sa odsťahovala do Thajska, rozbehla na jednom z ostrovov maličký biznis a žije tam spokojne so svojím novým priateľom. Vždy túžila bývať pri mori, no nebyť rozvodu, nikdy by sa neodhodlala splniť si tento sen. Všetko zlé je v konečnom dôsledku na niečo dobré, no nie?

Ak niečo v posledných rokoch hromadne ovplyvnilo životy ľudí na celom svete, tak to bola jednoznačne pandémia koronavírusu. Izolovala nás od priateľov a blízkych, prikovala k počítačom na home officeoch a stopla akékoľvek cestovateľské plány.

Keď sa niekomu zamestnanie zrazu zúžilo len na pracovný výkon a už to nebolo o kávičkách a interakciách s kolegami, pokojne mohol zistiť, že ho tá práca vlastne vôbec nebaví.

„Bola to drastická zmena životného štýlu, na ktorú sa museli ľudia adaptovať. Mali sme odrazu oveľa menej možností a boli sme nútení naučiť sa žiť sami so sebou. To človeka zocelí, niekomu to mohlo otvoriť obzory, no niekoho zase úplne položiť. Keď sa niekomu zamestnanie zrazu zúžilo len na pracovný výkon a už to nebolo o kávičkách a interakciách s kolegami, pokojne mohol zistiť, že ho tá práca vlastne vôbec nebaví. Intenzívnejšie sme boli doma s rodinou, takže aj problémy, ktoré sme z dlhodobého hľadiska prehliadali, sa zrazu mohli vyhrotiť tak ako domáce násilie, nefunkčné vzťahy a problémy s komunikáciou,“ vymenúva psychológ. A práve toto obdobie mnohých nakoplo k veľkým životným zmenám.

Kopa vzťahov sa rozpadla, mnohí zmenili pracovné zameranie a keď sa hranice konečne otvorili, všetci sa vo veľkom rozcestovali a začali si plniť sny zo strachu, že sa to môže celé zopakovať. Lebo to, čo sme ešte pred pár rokmi všetci považovali za totálne sci-fi, že sa svet dokáže zastaviť, sa odrazu stalo realitou.

Kedy viac si uvedomíme našu vlastnú smrteľnosť a fakt, že máme na tejto Zemi len obmedzený čas, ako v momente, keď sa ocitneme zoči-voči smrti? Je to tá najtraumatizujúcejšia skúsenosť, ktorá každému otvorí oči a nakopne k tým najradikálnejším zmenám. „Je to skúsenosť, ktorá jednak bolí dlho a možno neprestane bolieť nikdy. A to môže byť impulzom naozaj na rôzne možnosti. Reorganizácia vlastného života je vtedy veľmi potrebná a väčšina ľudí v takýchto chvíľach robí veľké zmeny. Časom, keď sa človek začne z tej rany hojiť, začne viac myslieť na seba.“

To je priestor, aby ste napríklad presťahovali nábytok alebo úplne zmenili bývanie či mesto. Zbavili sa nezdravých životných návykov a zlozvykov. Alebo si začali plniť sny, lebo už veľmi dobre viete, že život je krátky a treba ho žiť naplno. Nie vyčkávať na lepšiu príležitosť, ktorá ani nemusí prísť.

Pri každej väčšej životnej zmene prechádzame podľa odborníkov niekoľkými fázami, kým dospejeme k finálnemu rozhodnutiu. „Prvou je fáza prekontemplácie, keď človek ešte vôbec neuvažuje o tom, že by bolo dobré niečo zmeniť, no jeho okolie už vidí daný problém. Sem patria trebárs prípady týraných žien, ktoré si nedokážu pripustiť, že žijú s násilníkom. Alebo obézni ľudia, ktorí sa napriek tomu ďalej zle stravujú a zanedbávajú svoje zdravie. Ak už si však uvedomíte a pripustíte, že veci nejdú tak, ako by mohli, a že by ste chceli niečo zmeniť, dostávate sa do fázy kontemplácie,“ vysvetľuje Radovan Kyrinovič. A vtedy ste sa konečne dostali na dobrú cestu. Hoci ste stále ďaleko od cieľa, viete, že idete správnym smerom.

Čaká vás ešte dôležitá fáza zvažovania a prípravy. „Tu často pomôže, keď si človek začne uvedomovať, predstavovať a hľadať dôvody, aký by mal ten jeho budúci život byť, ako by mal vyzerať. Zmena nikdy nie je skok do istoty, vždy to bude niečo neznáme. Často sa bojíme, že po zmene to bude ešte horšie, čo keď budem sama, čo ak to finančne nezvládnem, čo povie okolie, rodina. Veľmi záleží na tom, aké má človek nielen fyzické, ale aj psychické zdroje, do akej miery je odolný či flexibilný. A je zodpovedné uvažovať aj o tom, ako to ovplyvní nielen mňa, ale aj ľudí okolo mňa, špeciálne tých, ktorí sú odo mňa v nejakom smere závislí.“ Strach je prirodzený a pred tým, než nejakú veľkú životnú zmenu urobíte, je fajn zamyslieť sa aj nad tým, čo vás to bude stáť a o čo prídete. Ak sa rozhodnete cestovať, možno budete musieť upustiť z komfortu. Ak sa presťahujete, môžete stratiť priateľov a známych. Keď sa vrhnete do budovania kariéry a biznisu, budete musieť obetovať nejaký ten voľný čas. Všetko za má aj svoje proti a dobre to zvážte pred tým, než sa dostanete do finálnej fázy a pustíte sa s nadšením do akcie s názvom: Mením od základov svoj život.

Nie, vôbec sme vás nechceli odradiť od toho, aby ste išli za svojím snom a hľadali to pravé šťastie. Skôr to berte ako prípravu na krízové situácie, ktoré môžu nastať. Aby ste potom neostali prekvapené a zaskočené. A viete, čo ešte pomáha? „Nájsť človeka, ktorý mal podobný problém a vyriešil ho. Niekto, kto vám pomôže vybudovať obraz nového života, sna, vášho nového ja. Lebo jeden rozhovor s človekom, ktorý vám dá konkrétne zážitky o podobnej situácii, ako sa oslobodil a začal nový život, vám dá oveľa viac, ako keď nad tým len sama doma uvažujete. Vidieť pred sebou výsledok je veľmi inšpiratívne a dodáva motiváciu,“ radí odborník. A má ešte jednu užitočnú metódu, ktorá vám dodá odvahu. Volá sa list môjmu budúcemu ja.

„Je dobré spísať si, aké negatívne následky má na vás to, ako žijete, a prečo ste nespokojná. Bilanciu toho, o čo všetko vás zotrvávanie v tejto situácii oberá. A potom si namaľujte ten nový vysnívaný život. Pozrite sa naň z pohľadu človeka, ktorý už tú zmenu spravil, a opíšte svoju predstavu. A vždy, keď si nebudete istá, či idete dobrým smerom, alebo sa ocitnete v kríze, len sa dobre pozrite na tento list a pripomeňte si, čo to vaše budúce ja vlastne chcelo dosiahnuť, po čom túžilo. Obnovíte tak spojenie so svojím ideálnym ja.“ Za vyskúšanie to stojí. A kedy je ideálny čas na zmenu? Nikdy a zároveň vždy. Obavy tu budú stále a vedci zistili, že zo všetkých myšlienok, ktoré nám denne prúdia hlavou, je 80 percent tých negatívnych. Takže v prípade, že idete od základov zmeniť život, a bude vás sprevádzať neistota, je to prirodzené.

„Treba si pokryť tie najväčšie existenciálne obavy, krízové scenáre a potom už o tom príliš neuvažovať. Zbytočne to nepitvať. Lebo ak je človek len trochu schopný, potom mu nehrozí, že by to nezvládol alebo by skončil úplne na dlažbe,“ dodáva psychológ. Ak teda nad niečím váhate a stojíte pred veľkým životným rozhodnutím, najhoršie, čo môžete urobiť, je nerozhodnúť sa vôbec a tlačiť si daný problém pred sebou ako snehovú guľu. Bude sa nabaľovať a jedného dňa sa zväčší natoľko, že ňou už nedokážete ďalej pohnúť. Tak smelo do toho. Život máte len jeden, preto sa nebojte rozbehnúť a začať si konečne plniť svoje sny. Určite to nebudete ľutovať.

Ste nespokojní? 5 životných období, kedy je najlepší čas na ZMENU!

Výber pre vás