Možno to na prvý pohľad nespoznáte. Možno vás zachváti neutíchajúca nočná mora. Možno nebudete vedieť kto ste, kde ste a čo bola vaša minulosť. Ocitnete sa na miestach, kde sa spomienky prekrývajú s fantáziou. Nakoniec si poviete: „Ešte šťastie, že to bola len kniha.“ Lenže...

Dva príbehy s jedným poslaním

Sebastian Fitzek je šialenec. To vás môže pokojne napadnúť pri tom, ako sa začítate do jeho novej knihy Zlodej duší. Ale je to výnimočne zdatný šialenec a svoje vízie, ktoré sa mu rodia v hlave vie pretaviť na bravúrne knižné príbehy. Preto si môžeme všetci vydýchnuť, že ostanú len na papieri. Fitzek sa rozpísal a v poslednej dobe dávku jeden kvalitný psychotriler za druhým a to bez toho, aby podliezol latku vlastnej kvality. To je pri frekvencii, ktorou zásobuje milovníkov temných príbehov, skutočne pozoruhodný výkon.

Opäť smer psychiatria

Čitateľom Fitzeka netreba dvakrát pripomínať, že psychiatrické ústavy v akejkoľvek podobe sú jeho obľúbenými kulisami. Tentoraz sa vydáme do jednej z opustených kliník, ktorá však vďaka novému pokusu ožije. Zaujímavosťou knihy Zlodej duší je, že sa v nej odohrávajú dva lineárne príbehy.

Jeden zo súčasnosti, ten druhý, v minulosti. Pre čitateľa ide o zaujímavú mozaiku, v ktorej môže pochopiť, ako nikdy nemôžeme nechať svoju minulosť v zabudnutí. Vždy je totiž základom našej prítomnosti aj budúcnosti. A o tom je aj kniha. O skladaní, odhaľovaní postáv a opäť je nutné napísať pri Fitzekovi už otrepané klišé: „Hoci všetky postavy budete poznať od začiatku, až na konci sa dozviete, kým skutočne boli.“

Sebastian Fitzek
Sebastian Fitzek
Zdroj: Tatran

Zvraty aj závraty

Kniha zlodej duší má len niečo cez 200 strán, takže ju pokojne zhltnete aj počas jedného víkendu. Ale bude to parádny víkend. Ocitnete sa na mieste, kde by ste určite nechceli byť. To, že sa dej odohráva v treskúcej zime a počas snehovej búrky je len detail. Ide o mrazivé čítanie, po ktorom sa možno trochu budete báť zaspať. Pretože nikdy nemáte istotu, čo sa vám vlastne môže snívať. Položíte si otázky nielen o tom, či je skutočne možné upadnúť na dlhé roky do spánkovej paralýzy, ale aj o tom, ako môže písaný text vplývať na psychiku človeka.

Čo vám dá Zlodej duší?

Ak dočítate poslednú kapitolu, možno budete radi, že vonku svieti slnko. Aj preto je lepšie rozuzlenie príbehu nechať na dočítanie počas rána. Vtedy máte istotu, že sila textu sa nepremení na váš osobný temný príbeh, keď zatvoríte oči. Alebo práve o to Fitzekovi išlo?

Autor je povestný tým, že má rád otvorené konce. Aj teraz ponúka na záver niekoľko scenárov čitateľovi na vlastné „dosnívanie“. Pre milovníkov temnejších psychotrilerov to bude príjemné literárne osvieženie víkendu.